Informácie o vode >
Dôkazy o pamäti vody |
Dôkazy o pamäti vodyFormulácia „pamäť vody" nie je správna, ak máme na mysli dlhodobú pamäť podobnú ľudskej. Voda má iba pamäť „krátkodobú": podľa situácie dokáže ukladať informácie na hodiny, dni, niekedy i týždne. Naviac, tieto informácie nepodliehajú výberu a triedeniu podľa podobnosti a dátumu vzniku, ako sa to deje v mozgu. Vo vode sa jednoducho nové informácie pridávajú k starým a miešajú sa s nimi, takže jedna informácia môže druhú prekryť alebo vytlačiť. Voda je stále otvorené novému! A práve to spôsobuje, že tak rada prijíma informácie, a preto neexistuje voda, ktorá by neobsahovala žiadne – ani v prírode, ani v laboratóriu. To vysvetľuje, prečo dokáže prijímať aj informácie z liečivých kameňov. Dôsledky by nám mali byť zrejmé, keď si sami vyrábame kryštálovú vodu. Aby sme prenikli hlbšie k podstate veci, pozrime sa na niekoľko dôkazov, z ktorých je zrejmá informovateľnosť vody. Snímky kvapiekInstitut für Strömungswissenschaften v nemeckom Herrischriede skúma kvalitu vody už od svojho založenia v roku 1960/61 metódou fotografovania padajúcich kvapiek, ktorú vyvinul zakladateľ inštitútu Theodor Schwenk. Pri tejto skúške na tenkú vrstvu vzorky skúmanej vody v podsvietenej miske za prísnych štandardizovaných podmienok pravidelne padajú kvapky destilovanej vody, čím sa vo vrstve skúmanej vody opakovane vyvoláva prúdenie. Obraz tohto prúdenia sa cez clonu fotografuje. Zisťuje sa pohyblivosť vody ako prejav jej nelátkových kvalít. Po dopade kvapky sa po hladine začnú šíriť charakteristické vlny a víry, ktoré môžu mať rôznu podobu v závislosti od vlastností vzorky. Kvalitná voda sa vyznačuje živým, rýchlo sa meniacim a rozplývajúcim sa prúdením (víry, ružice, girlandy), zatiaľ čo znečistená voda vytvára jednotvárne štruktúry. Silne znečistená voda úplne stráca schopnosť meniť formu, takže vznikajú iba jednoduché kotúčiky. Touto metódou sa dá veľmi dobre posúdiť kvalita vody. Aj tie najjemnejšie vplyvy, ako kontakt s určitými látkami alebo astronomické konštelácie spôsobujú zmeny v týchto štruktúrach. Fotografie prúdenia vody umožňujú porovnávať a vyhodnocovať rôzne vzorky vody. Významná je skutočnosť, že rovnaká vzorka z nádoby z plastu sa svojim kvapkovým obrazom líši od štruktúry vzoriek uschovávaných v sklenenej nádobe. Okrem iného to znamená, že plast ovplyvňuje nejaké fyzikálne či chemické vlastnosti kvapaliny v nádobe, súdiac podľa kvapkového obrazu dosť významne. Snímky kvapiek:
Zdroj fotografií: Institut für Strömungswissenschaften Vzostupný obrazInou metódou, ktorá využíva pohyblivosť vody a jej prúdenia ku kvalitatívnemu výskumu, sú vzostupné obrazy. Ich duchovným otcom je Rudolf Steiner, ktorý v roku 1923 podnietil Lili Kolisko a Ehrenfrieda Pfeiffera k jej rozpracovaniu. Od tej doby antropozofovia pomocí vzostupných obrazov zisťujú kvalitu rastlinných extraktov, liekov, poľnohospodárskych výrobkov a potravín. So skúmanej kvapaliny sa ponorí pijavý papier a sleduje sa stúpanie roztoku. Pri tom sa ukazuje, že stúpanie spravidla neprebieha rovnomerne po celej ploche papiera. Namiesto toho sa často objavujú obrazce pripomínajúce rastliny, podoba ktorých názorne ukazuje sily a procesy v skúmanej tekutine. Metóda umožňuje skúmať aj vodu, keď sa do nej kvôli zviditeľneniu pridá farbivo. Aj vzostupné obrazy dokážu zachytiť najjemnejšie zmeny a vplyvy až po pôsobenie astronomických konštelácií. Vzostupné obrazy:
Zdroj fotografií: Michael Gienger, Joachim Goebel: Krystalová voda (Eminent) Kryštály vodyVeľmi pôsobivé sú aj fotografie zmrznutých kryštálov vody. Dokonca aj chemicky identická voda môže vytvárať úplne odlišné kryštálové formy. Medzinárodne známe sú dnes výskumy japonského vedca Masaru Emota, ktorého kniha Posolstvo vody vyvolala značnú pozornosť. Na nespočetných fotografiách kryštálov vody, ktoré pripomínajú snehové vločky, Emoto ukazuje, že voda reaguje na najrôznejšie podnety a dlho ich uchováva. Voda sa mení pôsobením rôznych roztokov, energetických vplyvov, tónov, hudby, slov, myšlienok a nálad a v neposlednom rade aj vedomím bytostí, s ktorými sa stretáva. Táto informačná výmena prebiehajúca na všetkých úrovniach formuje vodu a dáva jej nové vlastnosti, ktoré sú viditeľné v kryštalických štruktúrach. Na fotografiách Masaru Emota sú kryštály vody, ktorej bola prehraná Vivaldiho skladba Štyri ročné obdobia.
Zdroj fotografií: Hans Gienger, Joachim Goebel: Krystalová voda (Eminent) Kryštálová analýzaNa trocha inom princípe je založená kryštálová analýza, ktorú vyvinul Inštitút Hagalis v nemeckom Überlingene ako názornú metódu výskumu kvality vody. Najskôr sa zo vzorky vody oddelene extrahujú tekuté a minerálne zložky. Potom sa oba extrakty zlúčia a sušením nechajú vykryštalizovať . Vzniknuté kryštály vykazujú pod mikroskopom zreteľné štruktúrne rysy, ktoré sú porovnávané s inými zdokumentovanými vzorkami. Týmto spôsobom možno názorne predviesť vlastnosti určitej vzorky vody a vyhodnotiť ju, ako ukazujú obrázky nižšie. Je zaujímavé, že sú ihneď zrejmé aj zmeny kvality vody, ktoré boli spôsobené jej úpravou (tu reverznou osmózou). Kryštálová analýza sa vykonáva na vedeckej báze, takže dosahuje reprodukovateľné výsledky. Kryštálová analýza:
Kvapkové fenoményV roku 1988 vyvinula stuttgartská umelkyňa a vedkyňa Ruth Küblerová pomerne jednoduchú, ale veľmi názornú kvapkovú metódu, ktorá zviditeľňuje tvorivé procesy vo vode a v iných tekutinách. Kvapky sa injekčnou striekačkou nanesú na podložné sklíčko a počas vysychania sa pozorujú mikroskopom. Pri tom možno sledovať rytmické vývojové procesy podobné bunkovým procesom. Objavujú sa čiastočky, ktoré sa samostatne pohybujú, ďalej zhustené oblasti a hranice schnutia, ktoré sa postupne premieňajú. Proces vysychania prebieha pozvoľna od okrajov smerom do stredu a jeho výsledkom je obraz s veľmi výraznou kresbou. V celom procese a záverečnom suchom obraze každá vzorka vody vykazuje vlastnú, typickú podobu. Tato typická podoba je stále sa opakujúcim znakom príslušnej vody, a teda aj názorným zobrazením jej vlastností. Obzvlášť zrejmé je to u homeopatických liekov. Pretože homeopatiká sú v každej fáze potencované (riedené) vodou, objavujú sa často pochybnosti, či vysoké potencie nad D24 (zriedené 24x v pomere 1:10) alebo C12 (zriedené 12x v pomere 1:100) obsahujú vôbec nejaké informácie. Potencie D24 a C12 zodpovedajú zriedeniu 1:1024. V tejto situácii nie je už v tekutine prakticky ani jedna čiastočka pôvodnej substancie. Informácia však vo vode ostáva!
Metóda zaschnutých kvapiekKvapkovú metódu Ruth Küblerovej použil v roku 1997 profesor Bernd Kröplin pre výskumný projekt na stuttgartskej univerzite, a s pomocou predovšetkým Minnie Heinovej ju zdokonalil. V Inštitúte pre statiku a dynamiku leteckých a vesmírnych konštrukcií boli pokusy s kvapkami vykonávané podľa možnosti pri čo najstálejších podmienkach – a okrem toho boli opakované, pozorované a fotografované. Vyšlo najavo, že určité základné charakteristiky rôznych vzoriek vody či iných tekutín ostali rovnaké, no ich vzhľad sa menil, keď pokusy s kvapkami vykonával iný laborant, alebo síce ten istý, ale inak naladený.
Fotografie ukazujú dve dôležité veci: voda uschováva informácie a ukazuje teda na snímkach zaschnutých kvapiek charakteristické rysy. Je však zároveň tak citlivá, že zachytáva energetické pole experimentátora, dokonca jeho náladu. Ďalším dôležitým záverom výskumu Minnie Heinovej bolo poznanie, že kvapky vody spolu komunikujú. Interakcie rôznych kvapiek sú rovnako individuálne ako u ľudí. Existujú kvapky, ktoré sa pri kontakte s inými nerozplynú, zatiaľ čo druhé áno. Alebo sa jedna kvapka otvorí druhej ešte skôr, ako sa stretnú. Pri tom možno dokonca pozorovať vytváranie bodiek a úsečiek medzi kvapkami. Aj u vody existujú „uzavreté typy“ a „otvorené, komunikatívne indivíduá“. Takže medzi kvapkami môže prebiehať komunikácia bez toho, aby sa dotýkali! Zdroje: Michael Gienger, Joachim Goebel: Krystalová voda (Eminent, 2009) Institut für Strömungswissenschaften Welt Im Tropfen Hagalis AG |
thuya occidnetalis v potencii D2
thuya occidnetalis v potencii D20
thuya occidnetalis v potencii D47, pričom od potencie D24 sa aktívna substancia v tekutine už nevyskytuje