Rozhovor s autorom kníh o kryštálovej vode, Michaelom Giengerom

Michael Gienger je autorom mnohých základných diel náuky o liečení kameňmi, o. i. »Die Steinheilkunde« (1995), »Lexikon der Heilsteine« (1997/2000), »Die Heilsteine Hausapotheke« (1999/2004), »Edelsteinwasser« a »Edelstein-Massagen«. Je spoluzakladateľom združenia Steinheilkunde e.V. a vedie semináre o liečení kameňmi a školenia. Ako prezident združenia Fair Trade Minerals & Gems e.V. sa angažuje za projekty spravodlivého obchodovania s minerálmi a drahokamami.

Viac k osobe Michaela Giengera nájdete v internete na adresách www.michael-gienger.de, www.sunrise-seminare.de, www.fairtrademinerals.de

Pán Gienger, ste považovaný za priekopníka náuky o liečení kameňmi. Kedy ste sa prvý raz na vlastnom tele presvedčili o liečivom účinku kameňov?

Osobný zážitok vyliečenia pôsobením kameňa bol u mňa podnetom pre moju prácu s liečiteľstvom pôsobením kameňov. Ja som síce už ako chlapec zbieral kamene a zaujímal sa o mineralógiu, nikdy by som však neveril, že kamene môžu mať liečivý účinok. V roku 1985 mi potom prvý raz poradili použiť minerál ako liečivý kameň: Vtedy som mával pravidelne sa opakujúce zápaly čelových dutín, na ktoré nepomáhali lieky tak školskej, ako ani prírodnej medicíny. Jeden priateľ mi potom poradil, aby som si na čelo prilepil smaragd, že mi to vraj pomôže. Síce som mu neveril, ale vyskúšal som to v zmysle hesla »Uškodiť mi to predsa nemôže!« Zobral som smaragd zo svojej zbierky, nalepil si ho leukoplastom na čelo a pomohlo to! Toto pravidelne opakujúce sa ochorenie zmizlo doslova »za noc«.

Možno liečivý účinok drahých kameňov vysvetliť vedecky?

Áno, medzičasom existujú vedecky podopreté teórie o liečivom účinku kameňov. Zakladajú sa na špecifických žiareniach a zvukových vibráciách, ktoré vyžarujú všetky kamene. Každý minerál má svoje typické elektromagnetické spektrum frekvencií z premeny pohlteného žiarenia. Toto spektrum sa dnes v mineralógii používa na určovanie najmenších minerálov. Zvukové vibrácie sú zasa výsledkom vlastných vibrácií minerálov podnietených teplom alebo inými faktormi. Tieto vlastné vibrácie sa dávno využívajú napríklad v krištáľom riadených hodinkách. Zjednodušene možno povedať, že každý kameň má svoj »energetický odtlačok prsta«, ktorý šíri do svojho okolia. Žiarenie a zvuk preto prenášajú informácie kameňov na nás ľudí. Podľa toho, akú vnútornú rezonanciu s týmito informáciami máme, môžu tieto vibrácie pôsobiť na telesnej, duševnej, mentálnej a duchovnej úrovni. Z tohto pohľadu je liečba kameňmi »terapiou informáciami« s podobnými mechanizmami účinkovania, ako homeoterapia alebo Bachova terapia kvetmi.

Minerál chryzoberyl napríklad pomáha rozpustiť blokády v nervovej sústave. EEG merania zvukového terapeuta Friedricha Pelza (zverejnené v knihe »Edelsteinfrequenztherapie«, Spurbuchverlag, Baunach 2006) pôsobivo ukazujú, ako sa priložením malých kúskov chryzoberylu na čelo vyrovná aktivita mozgových hemisfér. Následkom je ohromné zlepšenie v prípade porúch koncentrácie, koordinácie a reči i zajakávania. Tento účinok súvisí s prvkom berýlium obsiahnutým v chryzoberyle, ktorý by v prípade vnútorného použitia mohol úplne zablokovať nervovú sústavu. Energetickou formou však berýlium pomáha rozpustiť práve takéto blokády. Platí tu základný princíp homeopatie: »Podobné lieči podobné«!

Už Hildegarda z Bingenu liečila drahými kameňmi. Ktoré z jej receptov sa osvedčili?

V zásade fungujú všetky recepty Hildegardy z Bingenu, ak sa pre ne použijú správne kamene. Z jej diela totiž vyplýva, že niektoré názvy kameňov mali pred 850 rokmi úplne iný význam, ako dnes. Napríklad stredoveký »ónyx« sa dnes nazýva achát, stredoveký »achát« zodpovedá súčasnému jaspisu a stredoveký »jaspis« súčasnému heliotropu. Tieto a iné posuny názvov som uviedol na správnu mieru vo svojej knihe »Die Heilsteine der Hildegarda z Bingenu«. Ak to zohľadníme a ak vieme ako interpretovať stredoveký jazyk, potom skutočne funguje každý z receptov Hildegardy z Bingenu. Legendárna je napríklad jej ametystová voda používaná na kožné problémy.

Čo odporúčate záujemcom, ktorí sa zaujímajú o liečbu drahými kameňmi? Majú nosiť pri sebe drahé kamene, absolvovať semináre alebo čítať knihy?

Samozrejme všetky tri možnosti (smiech)! Nie, skutočne, na úvod je vhodné všetko, čo sprostredkuje bezprostredný zážitok. Kedysi som v tejto súvislosti odporúčal nosiť u seba kamene a sledovať zmeny a pôsobenie. Ale, ruku na srdce, počas všedného dňa sme jednoducho málo vnímaví, aby sme dokázali spozorovať, ako ten ktorý kameň na nás pôsobí. Dnes preto ako »úvodnú skúsenosť« odporúčam kryštálovú vodu.

Napríklad pri sodalitovej zmesi alebo takzvanej »základnej zmesi« z ametystu, krištáľu a ruženínu zistíte, že vaše pitné návyky (i pitné návyky vašej rodiny) sa zmenia. Náhle bude oveľa jednoduchšie a samozrejmejšie vypiť lekármi odporúčané množstvo dva až tri litre vody denne. Alebo naopak: V prípade zmesi známej aj ako »lymfa« z chalcedónu, machového achátu a mliečneho opálu možno zistíte, že častejšie chodíte na toaletu. Nutkanie na močenie je častejšie a signalizuje, že telo intenzívnejšie detoxikuje a vylučuje.

Alebo, ako tretí príklad, ak napríklad trpíte na sennú nádchu alebo máte alergie, po akvamarínovej vode sa vám môže spontánne a trvalo uľaviť. Kryštálová voda pôsobí v mnohých prípadoch intenzívnejšie ako nosenie kameňov, preto sú jej účinky výraznejšie. A to je dôležité práve na úvod! Pretože dôvera v liečivý účinok kameňov vzniká iba na základe vlastnej skúsenosti. Kto sa chce naučiť pracovať s kameňmi, mal by samozrejme absolvovať seminár, aby sa oboznámil s najdôležitejšími zásadami a aplikáciami. Na tomto základe možno potom stavať ďalej formou samoštúdia z kníh.

Je možné sebe a iným drahými kameňmi aj uškodiť?

Rozhodne áno. Rovnako ako pre každý liek aj pre liečivé kamene platí, že dokážu výborne pomôcť, ak sa správny kameň použije u správneho človeka v správnej situácii. Nesprávny kameň v nesprávnej situácii však príznaky choroby môže zhoršiť. Je dôležité aby sme vedeli rozlíšiť, pri ktorých ťažkostiach je samoliečba namieste, a kedy je lepšie bezodkladne vyhľadať pomoc lekára. Tu existujú jasné hranice, na ktoré som viackrát upozornil napríklad v mojej knihe »Die Heilsteine Hausapotheke«. V prípade spomínanej kryštálovej vody si treba uvedomiť aj to, že niektoré kamene sa nesmú vložiť priamo do vody, pretože sa z nich môžu uvoľniť jedovaté látky. Preto je napríklad použitie sklenených bánk VitaJuwel také výhodné, lebo sklenený obal zabráni látkovej výmene, zato energetický účinok sa môže vo vode naplno rozvinúť.

Dokážu kamene v banke pôsobiť na vodu aj napriek tomu, že sú uzavreté v skle?

Samozrejme! Ako som už uviedol skôr, kamene pôsobia práve svojim žiarením a zvukom. Zvuk i žiarenie dokáže bez problémov prekonať sklo. Veď predsa vidíme tie kamene v skle, čo znamená, že svetlo dokáže preniknúť do banky, odraziť sa od kameňa a cez sklo sa opäť dostať von. Svetlo nie je nič iné ako elektromagnetické žiarenie, takže rovnako ako lúč svetla preniknú cez sklo aj tie frekvencie, ktoré prenášajú účinok kameňov na vodu. Výsledok možno dokonca rozlíšiť chuťovo. Skúste si niekedy porovnať neinformovanú vodu a tú istú vodu, v ktorej bola na niekoľko minút vložená tyčinka VitaJuwel. Vo väčšine prípadov tento rozdiel zachytíte aj chuťovo! A pretože do vody sa nemohli dostať žiadne látky, tento fenomén môže byť spôsobený iba energetickým spôsobom informáciou z kameňov.